Miluje ma, nemiluje ma.

Spomínate si na detskú hru miluje ma, nemiluje ma? Čo lupienok, to slovné spojenie. Nostalgicky sa mi vynára pocit, ako mi odľahlo keď mi vyšlo, že ma ten vysnívaný chlapec miluje. Nevinná hra, ale ako veľmi mi záležalo na jej výsledku, ako potvrdeniu lásky zo strany druhej osoby. Keď si uvedomím, že už vtedy som hľadala nedoľapiteľnú lásku a to som mala len 10.

Láska. Slovo s opojnou vibráciou, ktoré je ťažko definovateľné. Čo je to láska? Radosť, jedlo, úsmev, slzy, zimomriavky, peniaze alebo niečo úplne iné?

Niekoho milovať a byť zároveň milovaný je nádherné. Zamilovaný človek je maximálne šťastný, nemá žiadne problémy, je naplnený touto omamnou energiou zo všetkých strán, zrazu mu všetko ide, stále sa usmieva, je spokojný so svojim životom.

Ale čo potom, keď vás partner z nenazdajky opustí?  Zrazu láska zmizne.

A začnete o jeho lásku bojovať a vnútorne sa ničiť, lebo máte pocit, že bez jeho energie lásky neprežijete ani sekundu vášho života. Nikto nás totiž neučil, že lásku si môžme dať aj sami. Môžte zažívať pocit zamilovanosti aj v období bez partnera. Ale ako?

Spoločnosť nás naučila, že najskôr je potrebné sa postarať o ostatných a až potom myslieť na seba, a keď náhodou ste chceli svoju plnú pozornosť venovať najskôr sebe, tak ste boli považovaný za sebeckého človeka.

Byť sebecký a sebecký je rozdiel.

Skúsme si to rozložiť na drobné. Zoberme si napríklad povolanie psychológa, ktorý sa snaží pomáhať ľuďom. Ale keď sa nepostará najskôr o to, aby bol silným pilierom sám pre seba, nemôže pomáhať druhým, lebo časom ho energia klientov zožerie zvnútra a začne byť slabý, nervózny, nepríjemný. A tým sám seba vykoľají.

Láska k sebe samému nám dáva slobodu. Zoberme to tak, že láska je ako jedlo, a keď sme hladný, vytiahneme si vlastné zásoby lásky a jednoducho sa najeme a môžme pokračovať na našej ceste životom ďalej. Ale keď studňa vašej vnútornej sebalásky je prázdna, stane sa to, že budete závislý od energie, lásky druhých a tým ste sa odrezali od svojej slobodnej cesty, a stali ste sa dobrovoľným otrokom človeka, ktorý vás kŕmi a dáva vám energiu. Takýmto ľuďom, ktorí to robia vedome sa hovorí manipulátori. Vedia, že ste na nich závislý, a preto vám lásku dávkujú po kúskoch ako drogu. Každý vie, aký je to pocit byť zamilovaný. Ja to vnímam ako pocit blaženosti.. Raz keď som pracovala v Brne, sa ma opýtal vtedy kamarát, či mám nového chlapa, že sa tak usmievam a som šťastná. A ja na to:“ Nie, len sa mi konečne podarilo zamilovať do samej seba.“

Láska k sebe?

Byť milovaný je prekrásny pocit, je to pocit bezpečia, že niekto o vás stojí. A čo vy? Vy o seba stojíte? Vy by ste sa do seba zamilovali, keby ste boli na druhej strane stola?

 

Keď k sebe necítite lásku, nemôžte čakať, že druhí ľudia vás budú milovať.

Nehľadajte lásku vôkol vás, je oveľa jednoduchšie si vypestovať vo vašom vnútornom kráľovstve strom menom Láska a starostlivo sa oň starať, aby ste mohli zozbierať úrodu. Nebojte sa milovať samých seba. Sebaláska uzdraví vaše sebavedomie a pomôže na vašej ceste za šťastím.

 

Strašiak, ktorý nám ubližuje

 

 

 

 

„Mami, ja tam nejdem, bojím sa.“
„Nechoď tam, lebo sa ti niečo stane.“
„ Aj by som mu zavolala, ale bojím sa, že ma odmietne.“

 

 

Strach je ľuďom vštepovaný a sme ním ovplyvnení mnohí. Predstavuje dlhú drevenú závoru, ktorú nemôžeme prekročiť, lebo sa niečo zlé stane. Sme učený radšej chodiť s ťažkým brnením, než odvážne vykročiť vpred, von z komfortnej zóny. Strach parazituje stáročia na tých, ktorý mu otvoria náruč. Túto sto kilovú guľu na nohe nosíte, a nosíte. Už nevládzete, ale vytrvalo nosíte až ťaháte strach so sebou a ten vás vysiluje. Dokedy takto dokážete existovať? Ste obeťou vo vlastnom tele. Zmeňte to.

„Nedovoľte, aby vás strach z prehry vyradil zo hry.“

Vy ste pánom vášho strachu. Viem, ľahko sa povie, ťažšie aplikuje do života. Skúste moju vychytávku. Predstavte si, že strašiakom (prekážka, problém) je Golém. Postava všetkým známa. Obrovská masa hliny, ktorá keď sa rozhnevala, všetci sa podriadili alebo utiekli. Život hlinenej postave dala maličká gulička nazývaná šém. Bez nej by nesoptil, bol by neškodný. Minimálna gulička dáva pohyb a smer maximálnej chladnej veci. Čo to znamená? Vy ste majiteľom guličky, nie Golém. A preto sa rozhodnite, či dáte priestor vášmu obrovi vo vás, aby vás ďalej brzdil na ceste za dlhoročnými snami a túžbami, alebo rázne beriete život do vlastných rúk?
Veď čo najhoršie sa môže stať? Zborí sa váš nefunkčný prázdny svet a dáte priestor novému, voňavému a chutnému životu, ktorý sa mohol vďaka vašim zrealizovaným predstavám zrodiť. A môžete sa doňho zakúsnuť ihneď.

Ako strach vyzerá, chutí a vonia?
Predstava strachu je rôzna. Mne osobne pomohlo, keď som si zobrala papier, pero a vykreslila som sa z tejto deprimujúcej emócie stagnácie. Akoby som sa nedokázala pohnúť z miesta. Cítila som ťažko definovateľnú stuhlosť, prirovnám ju k uvarenej červenej kapuste, ničivý smrad obývajúci môj život
v plnej sile.

Čo zažívate vy pri obraze vášho strachu?

Ľudia sa neboja žiť v temnote. Boja sa vlastného svetla. Svojej silnej žiare, ktorá priťahuje veľkú pozornosť. Pozerajú na život, ale nevidia. Zatvárajú oči pred vytýčenými snami. Prečo? Lebo im niekto povedal, že to nedokážu a že na to nemajú?

Dovoľte vášmu SVETLU, aby vyšlo na povrch. Opustite nepríjemné väzenie otravných myšlienok, ktoré vám pília dennodenne uši, že musíte na svoj sen zabudnúť. Nič nemusíte.  Dajte Ahoj Strachu na zážitkovom seminári, ktorý sa uskutoční v roku 2019. Termíny nájdete v pripravovanom kalendári na rok 2019.