Presne si pamätám na tie časy, keď som sa žila v roli dokonalej ženy. Navonok som sa usmievala, no vo vnútri kričala o pomoc. Túžila som sa vymaniť z neutíchajúcej bolesti, nájsť muža svojich snov. Bola som odhodlaná spraviť všetko pre to, aby som nebola sama. A keď som nejaký vzťah mala, bola som doslova stíhačka, nedávala som mužom žiadny priestor. Všetko som musela mať VŽDY pod kontrolou. Na tom som aj doplatila. 

Moje sebavedomie som si denne podkopávala nevhodným správaním voči sebe aj druhým. Nemohla som dopustiť, aby som pochybila. Mojou vonkajšou  dokonalosťou som len žiadala o všimnutie, uznanie. Na úkor vlastnej sebaúcte som bola ochotná spraviť to, čo sa mi nepáčilo. Z tohto nekonečného kola smútku a úzkostí som sa nedokázala vymotať dlhé roky. Až raz to vygradovalo natoľko, že som si povedala: „A dosť!“ Kým sa to tu snažím byť? Vstúpila som si do svedomia, prestala sa ľutovať a rozhodla som sa byť zodpovedná za svoj život. Systematickou prácou na spoznávaní samej seba som zistila kým som, čo mám rada a kam smerujem. A práve tieto nové poznatky mi dopomohli k tomu, aby som krok za krokom upevnila svoje sebavedomie a mala sa úprimne rada, taká aká som.