Je najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Sviatkom jari a pripomenutím obety Ježiša Krista. Počas veľkej noci máme zvykom venovať sa rôznym zvyklostiam.
Farbenie kraslíc je typickou činnosťou pre slovanské národy.
V náboženskom zmysle symbolizuje znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona. Typickou farbou bola červená. Tá symbolizovala Ježišovu krv.
Veľkonočný baranček je symbolom Ježiša, ktorého krv všetkých vzkriesila. Je spomienkou na jeho obetu.
Zelený štvrtok je dňom, kedy jeme striedmo, bezmäsitú stravu. Obľúbený je na obed špenát so zemiakmi. V tento zelený deň sa kedysi vyháňal dobytok prvýkrát na pašu. Príbytky sa natierali cesnakom a prežehnávali kvôli náletom a čarom bosoriek.
Veľký piatok je pôstnym dňom. V tento deň sa má prežiť v tichu,
a nekonajú sa ani omše. Pripomíname si ukrižovanie Krista. Okrem toho sa ľudia v dávnych dobách kúpavali pred východom slnka v potoku, aby po celý rok zdraví. Napr. si umývali vodou vlasy, aby ich mali zdravé.
V tento deň vládla magická sila zeme. Bolo zakázané siať a orať, so zemou sa nemohlo hýbať.
Biela sobota je dňom vzkriesenia Krista. Obrady sa tento deň vykonávajú po západe slnka.
Veľkonočná nedeľa je oslavou Kristovho zmŕtvychvstaniach. Je dňom posväcovania jedla v kostoloch. Ľudia verili, že sú nabité pozitívnou energiou. S týmto jedlom sa rozdelili s každou návštevou, dobytkom, pôdou.
Veľkonočný pondelok sa nazýval aj červeným pondelkom. Dostal názov po najčastejšej farbe kraslíc. Každá časť Slovenska oslavuje veľkonočný pondelok inak. Pre Slovanov bol oslavou jari ako symbol plodnosti. Preto sme, my ženy, v tento deň oblievané vodou, voňavkou. Aby sme boli pripravené na splodenie potomka.
Odmenou pre šibáčov bolo pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno alebo slivovica. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka – kraslice, stuhy na korbáče, menší chlapci dostávali cukrovinky a v súčasnosti dostávajú aj peniaze.
Želám vám krásne prežitie veľkej noci a úspešný krok do jari.
