Na krídlach lásky

Vianočné dieťa v nás

Zvedavými očkami hopká sem a tam, nemôže sa dočkať zazvonenia od Ježiška.. A keď vojde opatrnými krôčikmi do miestnosti plnej darčekov, tá neprekonateľná radosť v jeho tele vyjadrí euforickým skákaním, krikom úžasu a iskričkami v očiach.

Každý z nás si zažil kúsok vianočného kúzla, ktoré niekde v hĺbke spí. Verili sme v zázraky a žili sme v prítomnosti.

Ale prečo tento poklad nejde otvoriť v dospelosti? Je to spôsobené každodennými starosťami, obavami čo bude zajtra, o týždeň, hádkami v rodinách, dlhoročne udupané slová vám bránia stretnúť sa s bratom, sestrou, rodičmi.

Čo si týmto všetkým človek spôsobuje a podvedome vytvára?

Jednoducho si ušliapava svoju vnútornú žiaru, svetlo, ktoré nosí v sebe. Svetlo tvoriace našu radosť, vnútornú krásu a vianočnú pohodu. Dospelý človek tejto doby mi príde, akoby nemal čas svietiť, musí vyriešiť nákup, povysávať auto, medzitým mu zazvoní desať krát telefón a medzitým zakusuje do studeného obeda. Naháňať sa za dokonalosťou vianoc nikomu nepridalo ku zdraviu ani šťastiu.

Ako sa na vianoce pozerá dieťa?

Svetielka, farby, vôňa jedla, veselé pečenie, spievanie kolied alebo pozeranie rozprávok pri spoločnom zdobení stromčeka. Vďaka týmto aktivitám a činnostiam detské svetlo rastie a vám je v jeho energii (vibrácii) skvele, priam úžasne. Veď kto sa nepristaví pri šťastne usmiatom dieťatku.

Vyzerá, že len leží, ale vám jeho vnútorné svetlo dodáva pocit radosti a pokoja. Detská energia sa nachádza v každom z nás. Nezáleží na tom, aké detstvo sme zažili. Energia dieťaťa symbolizuje práve spomínané svetlo. Dáva nám chuť do života, otvára v nás zvedavosť, radosť, chuť sa blázniť, byť skutočný. Nie dokonalý, ale ozajstným sebou. Aj so zašpinenou tvárou od čokolády, alebo zmrznutými rukami od stavania snehuliaka. Vnútorné svetlo rastie so zážitkami, slobodnou mysľou a pustením sebakontroly.

Sebakontrola (podvedomí stres)je zabijakom radosti mnohých ľudí. Najmä my ženy máme tendenciu neustále všetkých kontrolovať, uisťovať sa, že naša rodina je dokonalá a všetci si ju obľúbia. Skúste aspoň na jeden deň pustiť opraty prísnej kontrolórky, a dovoľte si vydýchnuť v tých dlhých nádychoch, ktoré predstavujú všetok stres sveta.

Pár tipov ako sa zbaviť sebakontroly a otvoriť v sebe svetlo:

  1. Uvoľnite si sánku – práve v čelusti držíme priveľa agresivity. Podvedome je sánka v strese. Pravidelným uvoľňovaním sa vám podarí eliminovať stres.
  2. Dýchanie ľavou nosnou dierkou – tento typ dýchania odporúčam robiť denne, najmä keď prídete vynervovaný z práce, a potrebujete sa upokojiť. Zatvorte si pravú nosnú dierku, a päť krát sa nadýchnite a vydýchnite ľavou stranou. Môžete počet zvyšovať.
  3. Krútenie panvou – práve v panve sa drží priveľa emócií. Ja som toto miesto pracovne nazvala „Studnica emócií“. Keď sa nehýbete, často začína bolieť ako prvá oblasť krížov. Stred nášho tela, ktoré nám chce povedať, že potrebuje vypustiť paru. Cviky: rozkročte sa na cca. 1 meter, pokrčte si kolená, a hýbte panvou najskôr dopredu dozadu, do strán a na záver opisujte bokmi osmičku.
  4. Emočný zoznam – zoberte si pero, papier a vypíšte všetky pocity, ktoré vás trápia, bolia a už ich nevládzete nosiť. Následne zoznam spáľte so slovami: “Ďakujem vám za všetko čo ste ma naučili, ale už vás nechcem nosiť a zbavujem sa vás.“
  5. Žiť tu a teraz – inšpirujte sa svojim dieťaťom, pozorujte čo robí, ako si ono dobíja baterky, jeden deň sa s ním hrajte, ale nie lebo musíte, ale chcete. Predstavte si, že ste opäť malé dievčatko alebo chlapec, a otvorte sa vlastnej túžbe.
  6. Byť nedokonale dokonalá – dovoľte si byť jeden deň neuhladená, strapatá, a robte všetko, čo vám telo vraví. Keď ste unavené spite, buďte aspoň jeden deň v týždni sama pre seba lekárničkou. Bláznite sa, kreslite, vytvárajte lepenú reťaz na stromček z farebných papierov ako keď ste boli dieťa. Spíšte si zoznam všetkých aktivít, ktoré ste kedysi robili ako dievčatko a začnite ich plniť.
  7. Dovoľte druhým, aby vám pomohli!!

Viem, že sa mnohí rodičia obávajú toho roku, kedy ich dieťa už nebude veriť na zázraky v podobe nosenia darčekov od Ježiška. Môžete sa inšpirovať príbehom mojej vzácnej kamarátky. Takto to vyriešila ona so svojim synom.

„Vieš, nechcela som mu klamať, tak sme sa s manželom rozhodli povedať mu pravdu. Láskavými slovami sme mu vysvetlili, že darčeky nenosí Ježiško, ale si ich kupujeme my navzájom k úcte narodeniu božieho syna. Jej vtedy malý synček to prijal. A o kúzlo vianoc neprišiel. Tá detská radosť v ňom zostala a pravda mu nezabránila tešiť sa na rozbaľovanie darčekov.“

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *